Slovenská ľavica už roky žije zimným spánkom. Zima 2013/2014 by však mala byť posledná a na jar by malo konečne dôjsť k prebudeniu. Po tom, ako Smer „ideologickým podvodom“ pohltil Sociálnodemokratickú stranu Slovenska (SDSS) a Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), zabral členstvo týchto strán v Socialistickej internacionále a v Strane európskych socialistov. Smer sa vyhlásil za „integrátora“ ľavice. Avšak obsah ľavicovej politiky sa postupne vytratil. V Smere niet ľudí, s ktorými by ste sa mohli rozprávať o sociálnej demokracii. V Smere je prvoradý biznis, profit, zisk. Peniaze, funkcie. Žiadne témy o službe verejnosti. Musíte sa stať akcionárom strany, aby sme mohli pod jej hlavičkou pôsobiť. Samozrejme, akcionármi na najvyšších priečkach sú politici a ich známi finanční mecenáši. Radoví členovia Smeru, ktorí nevložili žiadne financie do strany, sú dobrí len na varenie gulášov, selektívne chodenie do okrskových komisií a na volenie. Ako to dopadlo s tým volením vieme. V Banskobystrickom kraji značné percento voličov Smeru volilo v druhom kole straníckeho protikandidáta, aby odkázali Robovi: spamätaj sa, chlapče. (Obdobne to dopadlo v Bratislavskom kraji, ak nie horšie.) Lenže, ten chlapec sa už nemôže spamätať, ex-HZDS mecenáši mu to už nedovolia. Ten chlapec, čo jediný z opozície sedel v parlamente počas noci dlhých nožov z 3. na 4. novembra 1994 v zmäkčenej podobe prebral praktiky tých, čo tú slovenskú noc dlhých nožov realizovali. Smer nie je stranou sociálnodemokratického typu, blíži sa skôr k politickému pa-tvaru a reálnejšie by bolo možné nazvať Smer ako pravicovú stranu, pretože háji záujmy HZDS stvorenej kapitálovej vrstvy.
Čo je však otrasné a čudné, že Robo stráca súdnosť. Po víťazstve nemenovaného kandidáta v nemenovanom stredokraji, kde by podľa Roba vyhralo aj vrece zemiakov, začína chodiť po gymnáziách a šíri euroskepticizmus, kritizuje EÚ, OSN, NATO, zhadzuje poslancov v slovenskom parlamente, nielen opozičných, ale aj tých vlastných. Stredoškolákom to povie, ale západným lídrom do očí asi ťažko na stretnutiach v Bruseli. Normálne nechápem, ako môže premiér a kandidát na prezidenta meniť takto rétoriku. Robo, chcelo by to viac uvážlivosti, od premiéra sa to očakáva. Smer už nebojuje s pravicou po ideologickej stránke, Smer bojuje s občanmi. Smer vyčerpal svoj politický potenciál a už skutočne nedokáže myšlienkovo súperiť s pravicovými stranami.
Blížia sa voľby do Európskeho parlamentu. Podľa nových pravidiel môže byť členom Európskej komisie iba zvolený člen Európskeho parlamentu, čo doteraz nebolo, pretože doposiaľ eurokomisárov navrhovali vlády členských krajín. Pre voľby do Európskeho parlamentu neplatí tzv. „koaličná klauzula“, podľa ktorej koalícia dvoch strán musí získať 7 % a koalícia troch strán 10 % ako vo voľbách do NR SR. Pre voľby je podstatné prekročiť 5 % z platných odovzdaných hlasov, a je jedno, či kandiduje jedna strana alebo akokoľvek veľká koalícia strán. Znamená to, že na Slovensku môže spolu kandidovať trebárs aj 13 politických strán, ktoré sa dohodnú na 13 spoločných kandidátoch. Koalícia ľavicových strán, od stredu doľava, sociálni demokrati, socialisti, či demokratickí komunisti, môžu spoločne získať jedného, dokonca aj dvoch Europoslancov. Pri 20%-nej účasti na jedného poslanca treba 50 – 60 tisíc hlasov voličov. Ak uspejú, naštartujú nový konkurenčný boj so Smerom, ktorý síce teraz ešte má voličské percentá aj medzinárodné krytie. Či chceme, alebo nie, Smer je už v defenzíve, snaží sa v zákopoch udržiavať svoje pozície. Už nemá ten ťah na bránku ako pred rokmi, neprichádza s témami v prospech väčšiny občanov krajiny, zákony šije na požiadanie komerčných záujmov finančných skupín a pre rôzne menšinové záujmy. Je tu teda čas pre novú ľavicu, aby sa prebrala a začala konať. Vytvoriť nový príťažlivý program, podporiť jedného ľavicového kandidáta na prezidenta a postaviť spoločnú kandidátku do Európskeho parlamentu. No uvidíme, kto bude miešať kartami.