Je nešťastím pre Slovensko, že podávať novelu zákona o štátnych sviatkoch išla iba pravicová SDKÚ prostredníctvom Freša a Kaníka. Samozrejme, že z toho čučala stranícka záležitosť a potreba vlastného ukazovania. Hold, sú takí, akí sú. Nečudujem sa, že to cez Smer neprešlo. Naopak, samotný Smer by mal uvažovať nad tým, že on sám by mal prísť s tým, že znovu obnoví štátny sviatok vzniku Československej republiky v roku 1918. Môže však prísť s variantom, že nie 28. október, ktorý sa slávi za riekou Moravou, ale 30. október, deň Martinskej deklarácie, bude naším štátnym sviatkom československým.
Prečo by vôbec ľavicová strana mala presadiť za štátny sviatok vznik Československa (zámerne ho píšem v tejto podobe, pretože písaná verzia Česko – Slovensko platila po Mníchove 1938 do predvojnového rozpadu v marci 1939 a potom po pomlčkovej vojne 1992)? Prečo by to mal byť 30. október?
Pre Slovensko by bolo obrovskou chybou, aby sme sa neprihlasovali sa k roku 1918, teda k vzniku Československej republiky. Vidíte to v tom názve? Píše sa aj slovo „slovenskej“. Nikdy predtým sa tak nepísalo, dovtedy to bolo Rakúske cisárstvo alebo Rakúsko – Uhorsko v období 1867 – 1918. Za vznik Československej republiky sa pričinili všetky zložky slovenskej občianskej spoločnosti, či už tie, čo žili v zahraničí, alebo tie ubíjané v uhorskej časti monarchie. Jedno bez druhého ani nešlo, emigranti v USA a v Európe boli hlasom vo svete, ktorý nebolo z domáceho prostredia dostatočne počuť. Ale ak by domáci hlas neprejavoval túto vôľu, tak ani emigranti by nič nezmohli. To je jedna úroveň kooperácie Slovákov pri zakladaní štátu – aj dnes žijú Slováci na Slovensku a po celom svete. A potrebujú sa.
Ak teda Smer odmieta za štátny sviatok vznik Československej republiky v roku 1918, tak „smeráckym hlavám“ musím pripomenúť, že na vzniku ČSR sa podieľali aj ľavičiari. Snáď ste zabudli čítať slovenskú históriu, a jediné čo viete (po)čítať sú iba Eurá? Emanuel Lehocký (na snímke), pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, spoluzakladateľ a prvý predseda prvej sociálnodemokratickej strany na Slovensku v roku 1905, bol za sociálnych demokratov signatárom Martinskej deklarácie a práve v Martine na zhromaždení ho zvolili za sociálnu demokraciu do Výkonného výboru Slovenskej národnej rady (1918).
Ešte treba pripomenúť „smeráckym hlavám“, že podľa zdrojov po martinskom zhromaždení pripravoval zjazd Slovenskej sociálnodemokratickej strany, ktorý sa zišiel 25. decembra 1918 v Liptovskom Mikuláši a bola na ňom prijatá deklarácia vernosti Československej republike. Bezprostredne po skončení zjazdu odcestoval spolu s ďalšími 23 delegátmi na XII. zjazd sociálnej demokracie do Prahy. Na tomto zjazde, ktorý sa uskutočnil v decembri 1918 sa zlúčila slovenská a česká sociálna demokracia do jednotnej Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. Emanuel Lehocký sa stal členom jej Ústredného výboru a predsedom Slovenského výkonného výboru.
Samozrejme, očakávam teraz útoky, že som čechoslovakista. Na to odpoviem asi takto, je mi jedno, čo povedia tí, ktorí stavajú pred Bratislavským hradom pomníky zradnému synovcovi Svätoplukovi a nie jeho strýkovi, Veľkomoravskému kniežaťu (kráľovi) Rastislavovi. To Rastislav pozval Konštantína a Metoda, nie Svätopluk. To Svätopluk mal troch synov, ktorí sa povadili, bojovali proti sebe, rozvrátili krajinu a podľahli maďarským kmeňom. A ešte odpoviem iným fanatikom: asi že ani Slovenský štát 1939 – 1945 by neexistoval, ak by predtým nevzniklo Československo. Myslíte si, že taký štát by sa utrhol z Veľkomaďarskej ríše, ktorú stále a nepretržite od rozpadu Rakúsko – Uhorska presadzuje iredenta?
Poviem to otvorene. Pre novodobú Slovenskú republiku (1993) máme dva sviatky – 1. Január (vznik) a 1. September (ústava 1992). Pre prvý historický štátny útvar, kde mali Slováci nesporne sebaurčovacie a vyššie práva ako za Rakúsko – Uhorska, nemáme žiadny sviatok. Ak teda v Českej republike oslavujú vznik Československej republiky 28. októbra, tak na Slovensku by sme ho mali oslavovať 30. októbra. A v budúcnosti tieto oslavy spájať s našimi západnými bratmi.
Takže páni aktívni poslanci Blaha, Nachtmannová, Martvoň, Brixi, Kolesík, Fitz, Š. Gašparovič, Susko, dávam vám námet realizovať sa. Dokážte, že ste ľavičiari a navrhnite 30. október za štátny sviatok. Nezabúdajte, že v roku 1918 za ten štát bojovali AJ slovenskí sociálni demokrati.