Čoraz častejšie sa nám objavujú na rôznych sociálnych sieťach skupiny, ktorých politických cieľom je znovuobnovenia Česko-Slovenska. Až som sa čudoval koľko takých stránok a skupín na sociálnych sieťach je, popri tom národnom fanatizme. S istou pitoresknosťou si spomínam, ako líder republikánov Mirek Sládek v roku 1992 na jeseň vo svojom baloňáku rozprával okoloidúcim na bratislavskom námestí SNP svoje sny o obnovení Česko-Slovenska v hraniciach z roku 1918 – 1938 (s Podkarpatskou Rusou). Mnohí sa uškŕňali, pretože Sládek išiel v tom čase proti prúdu, dávno sa českými médiami masírovalo negatívne povedomie o Slovákoch, o tom, že Česi na Slovákov doplácajú, že Slováci môžu odísť z federácie. Čo si pamätám, ak by bolo referendum v roku 1992 o rozdelení Česko-Slovenska, tak by dopadlo tak, že na českej strane by bolo za rozpad po tom nepredstaviteľnom masírovaní asi 60 % Čechov, prevažne zo západu Českej republiky a Prahy. Proti rozdeleniu by boli najmä Moravania, a to som si istý, že 90 % by bolo proti. Na Slovensku bola vtedy taká situácia, že iba necelých 40 % Slovákov by bolo za rozdelenie federácie, a to najviac na strednom Slovensku. Západ, východ a juh Slovenska chcel zostať v Česko-Slovensku. Západ pre čulé väzby s Moravou, juh preto, lebo videl väčšiu stabilitu vo federácii a východ mal tradične silné väzby na Prahu. Nuž, stred a stredozápad bol taký aký bol, nezávislý.
Ak by teda v roku 1992 Klaus s Mečiarom pripustili referendum, tak nástupníckym štátom bude iba Slovensko, pretože Slováci by vo federácii chceli zostať. České médiá (zvlášť MF Dnes a Lidové noviny) tak pomútili mysle Čechov, že vôbec nezakročili voči rozpadu federácie, ešte by ju aj odhlasovali. Samozrejme, Klaus nemohol pripustiť referendum a jediné nástupníctvo Slovenska, ak by bolo všetko podľa litery federálnej ústavy a zákonov. Ak by sa celá situácia časom otočila, tak Klaus s Mečiarom, ako aj poslanci federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1992, ktorí odhlasovali rozdelenie federácie, môžu byť považovaní za vlastizradcov Česko-Slovenska. Prsty mal v tom aj predseda federálneho zhromaždenia Michal Kováč, ktorý dostal svoju rentu od Mečiara v podobe kresla prezidenta Slovenskej republiky. Prečo by mali byť ľudom považovaní za vlastizradcov? Pretože vo voľbách 1992 ani jedna politická strana ODS v Českej republike, HZDS na Slovensku, nedostali od svojich voličov mandát na rozdelenie federácie. Ten mandát od občanov, voličov, nemali ani vtedajší poslanci federálneho zhromaždenia. Dá sa povedať, že tam nás zlomili, rozbili a stali sa z občanov iba „ovčania“. Následné zotročovanie vlastných národov, podobne ako v Juhoslávii, pod dozorom západu, nás priviedlo do roku 2014. Sme zadlžení, sme ožobráčený národ. Tým, že rozdelili Česko-Slovensko, stali sa obidve časti bývalej federácie pokusnými králikmi rôznych experimentov. Najprv to bola kupónová privatizácia, kedy sme všetci vďaka dieram v legislatíve a vzniku podvodných fondov prišli o spoločný majetok, následne prišli ďalšie vlny. V Českej republike rozvrátili štát exekútori, ktorí zadlžili občanov najmä nekontrolovateľnými odmenami (na Slovensku je o málilinko lepšia situácia). Na Slovensku sme sa stali predvojom ovládania celej planéty – na Slovensku sa testuje bezkontaktné bankovníctvo, na Slovensku spustili na naháňanie malých podnikateľov ako jediní v EÚ bločkovú lotériu (čo skrachovala v Gruzínsku, ale funguje iba na Tchaj-wane), a … zaviedli nám občianske preukazy s čipom. To ten bláznivý Aštar Seran mal asi len vidiny, keď hovoril o čipovaní ľudí. Najprv si to odskúšali podvodom na čipovaní psov a mačiek, zisťovali ako na to budú reagovať a zistili, že ľudia nečušia, búria sa, aj keď mnohí ostali poslušní. Mám zmiešané pocity z tých nových občianskych preukazov, môže sa časom stať, že si na ne zvykneme, a okrem mobilov budeme mať sledovacie zariadenia v občianskych preukazoch, takže bude naše súkromnie celkom kontrolované. Všetky tie hollywoodske filmy pripravujú ľudstvo na to, že všetci budeme sledovaní. Ale kým, na čo? Každý nech si odpovie sám…
O tom, čo by sme mali urobiť s našimi republikami, Českom a Slovenskom, už nerozhoduje nekompetentný ľud, národy. O osude už rozhodujú mocipáni, majitelia médií, priemyslu, poľnohospodárstva. Iba ak oni sa rozhodnú, tak spoja Česko a Slovensko do jedného štátu. Pretože oni zase dostanú súhlas od európskych a svetových mocipánov na to, aby si to mohli urobiť. To už však tých 15 miliónov občanov bývalého Česko-Slovenska bude tak schudobnených a zadlžených, že im bude jedno, kto ich ovláda. A je jedno, či žijeme v dvoch štátoch, alebo spolu v jednom. Sily odporu voči moci a nadvláde nás čoraz viac opúšťajú…
Alebo žeby nie?……………Terminátor 5